Život Prešova
online
online
WHO: Vo svete sa nahromadili desaťtisíce ton zdravotníckeho odpadu
01.02.2022 Celý región
Ženeva
1. februára (TASR) - V dôsledku koronavírusovej pandémie sa na celom
svete nahromadili desaťtisíce ton zdravotníckeho odpadu, pozostávajúceho
prevažne z plastu, ktorý predstavuje hrozbu ako pre zdravie ľudí, tak
aj pre životné prostredie. Uvádza to Svetová zdravotnícka organizácia
(WHO) vo svojej správe zverejnenej v utorok.
Podľa odhadov WHO sa pri miliardách podaných dávok vakcíny proti covidu vytvorilo aj najmenej 144.000 odpadu v podobe použitých injekčných striekačiek, ihiel či zberných nádob.
WHO vo svojej správe okrem toho píše o ďalších 87.000 tonách ochranných odevov či vybavenia, z ktorých sa stal vo väčšine prípadov po ich použití taktiež odpad. Zameriava sa však len na odevy a vybavenie, ktoré dodala zdravotníkom OSN v čase od marca 2020 do novembra 2021. Podľa agentúry AFP je toto číslo len zlomok z celkového počtu takto dodaných odevov a vybavenia a tým aj vzniknutého odpadu.
Z približne 140 miliónov testovacích súprav použitých na zistenie nákazy koronavírusom vzniklo ďalších približne 2600 ton prevažne plastového odpadu a 731.000 litrov chemického odpadu.
WHO upozornila, že do svojich odhadov nezarátala odpad v podobe individuálne použitých rúšok na tvár, píše agentúra DPA.
Odpad, ktorý vzniká v dôsledku pandémie, predstavuje zdravotné riziká ako pre zdravotníkov, tak aj pre ľudí žijúcich v blízkosti takýchto skládok. Časť z tohto odpadu môže byť aj zdrojom infekcie, keďže nový koronavírus dokáže pomerne dlho prežiť na povrchu rôznych materiálov. Zdravotníkov manipulujúcich s takýmto odpadom tak vystavuje potenciálne infekcii i zraneniam.
Pri takých skládkach zároveň môže dochádzať k znečisteniu životného prostredia: kontaminácii vzduchu prostredníctvom spaľovania, zníženiu kvality vody, či nahromadeniu škodcov prenášajúcich rôzne choroby.
WHO odporúča znížiť tvorbu zdravotníckeho odpadu obmedzením používania plastových obalov, racionálnejším prístupom k ochranným odevom a vybaveniu, a to jednak ich výrobou na opakované použitie, ako aj ich vyhotovením z biologicky rozložiteľných materiálov. Odporúča tiež investovať do likvidácie odpadov inými technológiami ako spaľovaním. Uvádza pritom, že "riešenie environmentálnych problémov si nevyžaduje kompromisy týkajúce sa bezpečnosti".
WHO už pred pandémiou upozorňovala na to, že približne tretina všetkých zdravotníckych zariadení nie je schopná správne nakladať so vzniknutým odpadom.
Podľa odhadov WHO sa pri miliardách podaných dávok vakcíny proti covidu vytvorilo aj najmenej 144.000 odpadu v podobe použitých injekčných striekačiek, ihiel či zberných nádob.
WHO vo svojej správe okrem toho píše o ďalších 87.000 tonách ochranných odevov či vybavenia, z ktorých sa stal vo väčšine prípadov po ich použití taktiež odpad. Zameriava sa však len na odevy a vybavenie, ktoré dodala zdravotníkom OSN v čase od marca 2020 do novembra 2021. Podľa agentúry AFP je toto číslo len zlomok z celkového počtu takto dodaných odevov a vybavenia a tým aj vzniknutého odpadu.
Z približne 140 miliónov testovacích súprav použitých na zistenie nákazy koronavírusom vzniklo ďalších približne 2600 ton prevažne plastového odpadu a 731.000 litrov chemického odpadu.
WHO upozornila, že do svojich odhadov nezarátala odpad v podobe individuálne použitých rúšok na tvár, píše agentúra DPA.
Odpad, ktorý vzniká v dôsledku pandémie, predstavuje zdravotné riziká ako pre zdravotníkov, tak aj pre ľudí žijúcich v blízkosti takýchto skládok. Časť z tohto odpadu môže byť aj zdrojom infekcie, keďže nový koronavírus dokáže pomerne dlho prežiť na povrchu rôznych materiálov. Zdravotníkov manipulujúcich s takýmto odpadom tak vystavuje potenciálne infekcii i zraneniam.
Pri takých skládkach zároveň môže dochádzať k znečisteniu životného prostredia: kontaminácii vzduchu prostredníctvom spaľovania, zníženiu kvality vody, či nahromadeniu škodcov prenášajúcich rôzne choroby.
WHO odporúča znížiť tvorbu zdravotníckeho odpadu obmedzením používania plastových obalov, racionálnejším prístupom k ochranným odevom a vybaveniu, a to jednak ich výrobou na opakované použitie, ako aj ich vyhotovením z biologicky rozložiteľných materiálov. Odporúča tiež investovať do likvidácie odpadov inými technológiami ako spaľovaním. Uvádza pritom, že "riešenie environmentálnych problémov si nevyžaduje kompromisy týkajúce sa bezpečnosti".
WHO už pred pandémiou upozorňovala na to, že približne tretina všetkých zdravotníckych zariadení nie je schopná správne nakladať so vzniknutým odpadom.
www.ZIVOTPO.sk
